4. Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy.
5. Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil.
6. Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.
7. Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.
8. Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide.
9. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia.
10. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.
11. A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie.
12. Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať.
13. Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi.
14. Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť.
15. A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa.