1. Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie.
2. Prijmite nás! Nikomu sme nekrivdili, nikoho nezničili, nikoho neoklamali.
3. "Nehovorím to, aby som vás odsúdil; veď som už predtým povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili."
4. Úplne vám dôverujem, často sa chválim vami naplnený potešením, oplývam radosťou pri všetkom našom súžení.
5. "Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy."
6. Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým.
7. A nielen jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým ste ho vy potešili, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom horlení za mňa, takže som sa tým väčšmi zaradoval.
8. "A tak, ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko."
9. Teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom nemali pre nás škodu.