1. Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach.
2. Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba,
3. lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí.
4. Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné.
5. A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
6. Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána,
7. lebo žijeme vierou, a nie videním!
8. Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom.
9. Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní.
10. Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval.
11. "Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí; ale Boh nás pozná; dúfam však, že aj vaše svedomie nás pozná."
12. Tým sa vám zase neodporúčame, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.