2. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!
3. Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia,
4. ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.
5. "Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista;"
6. či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame.
7. A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.
8. Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom.
9. Veď my sami sme už vypovedali nad sebou výrok smrti, aby sme nedúfali v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych.
10. On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať,
11. keď aj vy pomáhate modlitbou za nás, aby za milosť, ktorej sa nám na príhovor mnohých dostáva, mnohí za nás ďakovali.
12. Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme sa na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.
13. Lebo nič iné vám nepíšeme, ako čo čítate, ale aj poznáte, a dúfam, až do konca poznávať budete,
14. ako ste nás čiastočne už aj poznali, že sme vaša pýcha ako aj vy naša v deň nášho Pána Ježiša.
15. V tejto dôvere chcel som už skôr prísť k vám, aby sa vám druhý raz dostala milosť,
16. a cez vás prejsť do Macedónie a z Macedónie vrátiť sa zase k vám, aby ste ma odprevadili do Judska.
17. Keď som to chcel, či som konal azda ľahkomyseľne? Alebo keď sa rozhodujem, či sa rozhodujem podľa tela, takže: áno, áno, znamená u mňa aj: nie, nie?
18. Avšak ako je verný Boh, naša reč k vám nie je: aj áno, aj nie.