36. Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida.
37. Jeho rod bude trvať naveky a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
38. a navždy bude pevný sťa luna, verný svedok na oblohe.“
39. A predsa si ho odmietol a zavrhol, nahneval si sa na svojho pomazaného.
40. Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, do prachu si zhodil jeho korunu,
41. všetky jeho múry si rozbúral a na trosky si premenil jeho pevnosti.
42. Plienili ho všetci, čo išli okolo, a na posmech vyšiel u susedov.
43. Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
44. Ostrie jeho meča si otupil a nepomáhal si mu pri boji.
45. Jeho lesku si urobil koniec a na zem si povalil jeho trón.
46. Skrátil si dni jeho mladosti, zahrnul si ho hanbou.
47. Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?