25. Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.
26. Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.
27. Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.
28. Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.
29. Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!
30. Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.
31. Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.
32. Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?