16. Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17. lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18. Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19. A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20. Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21. Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22. Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú.“