29. Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jehójadovmu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho!
30. Nato Benája odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Jóabovi: Na kráľov rozkaz vyjdi von! On však odvetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo povedal Jóab.
31. Kráľ mu povedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Jóab.
32. Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amásu, veliteľa judského vojska.
33. Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.
34. Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti.
35. Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.
36. Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni!
37. Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.
38. Šimei odpovedal kráľovi: Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme.
39. Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakovmu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte.