1. Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi:
2. Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý!
3. Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš.
4. Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.
5. Sám vieš, čo mi vyviedol Cerújin syn Jóab, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amásovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím sa poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách.
6. Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do ríše smrti.
7. K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom.
8. Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Géru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: Nedám ťa sťať mečom.
9. Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do ríše smrti.
10. Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.
11. Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.
12. Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
13. Raz navštívil Chaggitin syn Adónija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: Prichádzaš v pokoji? On odvetil: V pokoji.
14. Pokračoval: Mám k tebe prosbu. Ona povedala: Hovor!
15. On na to: Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina.
16. Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma! Ona povedala: Hovor!
17. On na to: Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abíšag za ženu.