17. Odpovedala mu: Pane môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.
18. Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš.
19. Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Jóaba, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
20. K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa.
21. V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim otcom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.
22. Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan.
23. Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem.
24. Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?
25. Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija!
26. Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
27. Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.
28. Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním.
29. Kráľ prísažne vyhlásil: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap,