20. Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi:
21. Oddeľte sa od tejto skupiny! Okamžite ich zničím.
22. Vtedy obaja padli na tvár a volali: Bože, Bože, ktorému patrí duch každého človeka! Pre jedného muža, ktorý zhrešil, sa chceš hnevať na celú pospolitosť?
23. Hospodin odpovedal Mojžišovi:
24. Povedz pospolitosti: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Kórachovho, Dátanovho a Abíramovho!
25. Mojžiš sa odobral k Dátanovi a Abíramovi. Starší Izraela stáli za ním.
26. Pospolitosti povedal: Odstúpte od stanov týchto bezbožných mužov a nedotýkajte sa ničoho, čo je ich, aby ste nezahynuli pre všetky ich hriechy.
27. Vzdialili sa teda z okolia príbytku Kórachovho, Dátanovho a Abíramovho. Dátan a Abíram vyšli a postavili sa k vchodu do svojich stanov so svojimi ženami, synmi a deťmi.
28. Mojžiš povedal: Nič nekonám z vlastnej vôle; všetky tieto skutky ma poslal vykonať Hospodin. Poznáte to podľa tohto:
29. Ak títo ľudia zomrú prirodzenou smrťou, alebo ak ich postihne to, čo postihuje aj iných ľudí, tak ma Hospodin neposlal.
30. No ak Hospodin urobí niečo neobvyklé a zem roztvorí svoje ústa a zhltne ich so všetkým, čo majú, a ak zaživa zostúpia do ríše mŕtvych, poznáte, že títo muži znevážili Hospodina.
31. Len čo to dopovedal, roztvorila sa pod nimi pôda,
32. zem otvorila svoje ústa a zhltla ich s príbytkami spolu so všetkými tými, čo boli pri Kórachovi aj s ich majetkom.
33. Zaživa zostúpili do ríše mŕtvych so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela; tak zmizli spomedzi zhromaždenia.
34. Keď všetci Izraeliti, ktorí boli okolo nich, počuli ich nárek, rozutekali sa a vraveli: Len aby zem nezhltla aj nás!