1. V jedenástom roku prvého dňa prvého mesiaca mi zaznelo slovo Hospodina:
2. Človeče, pretože sa Týrus posmešne vyjadruje o Jeruzaleme: Zbúraná je brána národov, pripadne mne. Nech sa naplním tým, čo je v troskách!
3. Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pozri, som proti tebe, Týrus. Privediem proti tebe mnohé národy tak, ako more vyhadzuje svoje vlny.
4. Zničia hradby Týru a zrúcajú jeho veže. Odmetiem z neho prach a zmením ho na holú skalu.
5. Bude miestom na sušenie sietí uprostred mora, lebo ja som to povedal — znie výrok Pána, Hospodina — stane sa korisťou národom.
6. Aj jeho dcéry, ktoré sú na poli, budú vyvraždené mečom a potom spoznajú, že ja som Hospodin.
7. Takto totiž vraví Pán, Hospodin: Hľa, privediem k Týru babylonského kráľa Nebúkadnecara zo severu, kráľa kráľov, s koňmi, bojovými vozmi, jazdcami, veľkým nasadením síl a mnohým ľudom.
8. Tvoje dcéry na poli vyvraždí mečom, rozloží proti tebe obliehacie zariadenie, navŕši proti tebe val a postaví proti tebe štít.
9. Úder dobývacích baranov nasmeruje na tvoje hradby a tvoje veže zrúca svojimi železnými nástrojmi.
10. Pokryje ťa prach od záplavy jeho koní; od hrmotu jazdcov, kolies a vozov sa budú otriasať tvoje hradby, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako sa vchádza do mesta po prerazení hradieb.