21. Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval.
22. Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar.
23. O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baál-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov.
24. Absolón šiel za kráľom a povedal: U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.
25. Kráľ však Absolónovi odvetil: Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho.
26. Absolón nato povedal: Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón. Kráľ sa spýtal: Prečo by mal ísť s tebou?
27. Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.
28. Absolón prikázal svojim sluhom: Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!