3. Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, judského kráľa: Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu? Ten mu povedal: Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.
4. Jóšafat však navrhol izraelskému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.
5. Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo to nechať tak? Povedali: Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.
6. Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, na ktorého by sme sa obrátili o radu?
7. Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Nemôžem ho však zniesť, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Míka. Jóšafat poznamenal: Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.
8. Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Priveď hneď Jimlovho syna Míku.
9. Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali.
10. Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.
11. Tak prorokovali všetci proroci: Vyraz proti Rámot-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.
12. Posol, ktorý šiel po Míku, ho prehováral: Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.
13. Míka však povedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.