10. Vtedy Hospodin odkazoval po svojich služobníkoch prorokoch:
11. Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, dopustil sa väčšieho zla než predtým všetci Amorejčania. Svojimi modlami zviedol na hriech i Júdu.
12. Preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Na Jeruzalem a na Judsko privediem pohromu. Každému, čo o nej počuje, zacvendží v oboch ušiach.
13. Na Jeruzalem vystriem meraciu šnúru ako na Samáriu i olovnicu ako na dom Achábov. Vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa. Vytrie sa a preklopí.
14. Zvyšok svojho dedičstva zavrhnem a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, takže ho všetci nepriatelia olúpia a vydrancujú.
15. To preto, že mi robili naprotiveň a urážali ma odo dňa, ako vyšli ich praotcovia z Egypta až dodnes.
16. Menašše prelial i veľmi mnoho nevinnej krvi, takže ňou zaplavil celý Jeruzalem. Okrem toho tu bol hriech, do ktorého zviedol i Júdu, aby tak robili Hospodinovi naprotiveň.
17. Ostatné príbehy Menaššeho, všetko, čo vykonal, jeho hriech, ktorého sa dopustil, je poznačené v Kronike judských kráľov.
18. Keď sa Menašše uložil k svojim otcom, pochovali ho v záhrade paláca — v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.
19. Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol dva roky v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Charúcova z Jotby, sa volala Mešullemet.
20. Robil Hospodinovi naprotiveň tak ako jeho otec Menašše.
21. Chodil po všetkých cestách, po ktorých chodil jeho otec, slúžil ako jeho otec modlám a uctieval ich.
22. Opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po jeho ceste.
23. Amónovi služobníci sa proti nemu vzbúrili a usmrtili kráľa v jeho paláci.
24. Prostý ľud však pobil všetkých, čo sa zúčastnili na vzbure proti kráľovi Amónovi a dosadil po ňom za kráľa jeho syna Joziáša.
25. Ostatné príbehy Amónove i to, čo vykonal, je poznačené v Kronike judských kráľov.
26. Pochovali ho do jeho hrobu v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš.