8. Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.
9. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.
10. Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť.
11. Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
12. Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť?
13. Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním.
14. A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?
15. A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.
16. Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.
17. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
18. Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.
19. Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja?
20. On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise.
21. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.
22. Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo!
23. Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili.